Horčík je nenahraditeľným prírodným prvkom pre všetky živé organizmy. Práve vďaka nemu vzniká v metabolizme energia, ktorá poháňa život rastlín i živočíchov.

V rastlinách je súčasťou chlorofylu – farbiva, ktoré pomáha premieňať oxid uhličitý na kyslík. Preto sa horčíku hovorí aj prvok života.

• Horčík sa po latinsky volá Magnesium.
• Objavil ho v roku 1808 sir Humphry Davy.
• Patrí medzi 10 najčastejšie zastúpených prvkov v zemskej kôre.
• Nájdete ho v horninách aj v morskej vode.
• Bohatým zdrojom horčíka sú zelené rastliny.

Na liečebné účely sa horčík využíval už v antickom Grécku v oblasti Magnesia, po ktorej dostal svoje latinské meno. Na dôsledky jeho nedostatku v ľudskom organizme však po prvý raz upozornil až v roku 1956 vedec E. B. Flink.

A ako ste na tom s množstvom horčíka vy? Vyskúšajte náš test!

Horčík je nenahraditeľnou súčasťou približne 300 metabolických reakcií v našom tele. Viaže na seba enzýmy, ktoré sa podieľajú na metabolizme energie, syntéze proteínov a DNA. Kľúčový je pre vstrebávanie vápnika a draslíka.

Čo to znamená pre naše telo? Horčík pomáha správne fungovať našim svalom a nervom, udržiava stabilný srdcový rytmus a silný imunitný systém. V spolupráci s vápnikom tiež udržiava zdravé kosti a zuby.

To všetko zvládne len 25 – 30 gramov horčíka, ktoré máme v tele. Najviac ho nájdeme v kostiach (70 %) a vo svaloch (27 %). Menšie zastúpenie má i v tukovom tkanive, červených krvinkách a krvnom sére. Vedeli ste, že horčík je hneď po draslíku druhým najčastejšie zastúpeným minerálom v našich bunkách?

Aby sme si udržali optimálnu hladinu horčíka v tele, mali by sme denne v strave a nápojoch prijať asi 375 mg (referenčná hodnota stanovená nariadením). Počas života sa však táto hodnota mení.

Koľko horčíka denne potrebujete práve vy?

Z odporúčanej dennej dávky však obyčajne vstrebeme len jednu tretinu. Záleží teda aj na schopnosti nášho organizmu horčík spracovať. Príjem horčíka prispôsobíme svojmu zdravotnému stavu a životnému štýlu.

Kto by mal zvýšiť denný príjem horčíka?

• Tehotné a dojčiace ženy.
• Fyzicky aktívni ľudia (športovci, ťažko pracujúci).
• Ľudia vo veku nad 50 rokov.
• Kardiaci a diabetici.

Pozor, u diabetikov môže i malé zníženie príjmu horčíka viesť k rýchlejšiemu vzniku diabetických komplikácií (postihnutie očnej sliznice a obličiek). Príjem horčíka by si mali sledovať ľudia, ktorí sa často a intenzívne potia, pravidelne pijú alkohol alebo užívajú niektoré lieky (diuretiká, antibiotiká, antikoncepcia).

Prejavy nedostatku horčíka môžu byť zhodné s prejavmi niektorých iných ochorení. Ak vaše zdravotné problémy pretrvávajú aj napriek zvýšenému príjmu horčíka, navštívte svojho lekára.

Na čo si dať pozor alebo najčastejšie prejavy nedostatku horčíka:

• Rýchly nástup únavy pri záťaži (ranná únava).
• Problémy s koncentráciou, nespavosť.
• Väčšia náchylnosť na stres a depresie.
• Časté bolesti hlavy a búšenie srdca.
• Svalové kŕče, tras viečok, zášklby.
• Lámavé nechty a vlasy, padanie vlasov.

Nedostatok horčíka je typickým symptómom civilizačných chorôb – vysokého tlaku, ktorý sa lieči diuretikami, diabetu alebo cirhózy pečene (predovšetkým u alkoholikov).

Ohrozenou skupinou sú aj seniori. Ich telo horčík samo horšie vstrebáva a okrem toho často užívajú lieky, ktoré vstrebávanie horčíka zhoršujú.

V pestovaných rastlinách je pre zmeny klímy menej horčíka. Za jeho znížený obsah môžu kyslé dažde, vyplavovanie horčíka z pôdy či zvyšovanie poľnohospodárskej produkcie.

Aj zloženie stravy v mnohých prípadoch obmedzuje vstrebávanie horčíka. Typickým príkladom je inak prospešná vláknina alebo lipidy a mastné kyseliny, ktoré sa na horčík viažu a znižujú schopnosť tela ho vstrebať.

Čo nám môže prekaziť snahu o doplnenie horčíka?

• Konzumácia potravín s vysokým obsahom vápnika, fosfátov, zinku.
• Nedostatok vitamínu B1, B2 a B6.
• Vysoký podiel vlákniny v strave.
• Vysoký príjem tukov a sacharidov.